Taliansko je známe nie len parmezánom, prosciuttom a vínom, ale aj výbornými jablkami. Ich pestovaniu sa v krajine venujú tisícky rodín a ich zber sa nezaobíde bez pomoci brigádnikov. Príležitosť zarobiť si využíva aj mnoho Slovákov. Ak sa chcete o tejto práci dozvedieť viac, čítajte ďalej.
Kde sa v Taliansku pestujú a jablká?
Jablká sa vo veľkom pestujú na severe Talianska v provincii Južné Tirolsko (Südtirol) v údolí rieky Adige. Od mestečka Sluderno (po nemecky Schluderns), cez Lasa (Laas), Silandro (Schlanders), Merano (Meran), až po Bolzano (Bozen) a potom smerom na juh (na Trento) až po Salorno (Salurn). Okrem toho sa pestujú aj v okolí mesta Bressanone (Brixen), hlavne smerom na sever a juhozápad.
Ovocinárstvom sú známe aj oblasti nachádzajúce sa v provincii Trentino, v údolí Val di Non.
V regiónoch smerom na juh sa potom vo väčšej miere pestuje hrozno.
Kedy začína zber a ako dlho trvá?
Zber jabĺk, či už v Taliansku, ale aj inde je skôr jesenná, ako letná brigáda, preto nie je veľmi vhodná pre študentov, pretože väčšine z nich v tom čase už začína školský rok.
Čas oberačiek je veľmi variabilný. Pretože severnejšie oblasti sa nachádzajú vo vyššej nadmorskej výške ako južnejšie položené, jablká nedozrievajú všade v rovnakom čase, ale postupne, najprv v nižších, teplejších oblastiach a potom smerom k vyšším, chladnejším. Okrem toho obdobie zberu závisí aj od pestovanej odrody.
Niektoré odrody sa oberajú už v auguste, ale všeobecne sa dá povedať, že sa zber začína v závislosti od oblasti asi od polovice septembra do začiatku októbra.
Práca potom trvá približne 3-4 týždne, ak majiteľ obhospodaruje stredne veľkú plochu sadov a pestuje 2 – 3 odrody. Ak má sadov menej, zber trvá kratšie. Naopak dlhšie (niekedy až 7-8 týždňov) trvá oberačka pri pestovaní veľkého množstva odrôd. Niekedy sa dokonca môže oberať tak, že sa najprv zbiera jedna odroda, napríklad týždeň, potom je niekoľko týždňov pauza a následne sa pokračuje neskoršími odrodami ešte ďalšie 3-4 týždne.
Ako vyzerá práca pri zbere jabĺk?
Pracuje sa väčšinou vo dvojiciach, pričom rad stromov oberá, každý z jednej strany. Je to preto, že stromy sa sadia do radov, tak, že sa ich koruny dotýkajú a postupne až prerastajú a ťažko sa prechádza z jednej strany na druhú. Samozrejme, je to aj rýchlejšie posúvať sa stále len dopredu.
Pretože stromy môžu byť vysoké až 7-8 metrov, zbiera sa väčšinou z rebríka. Najvyššie vetvy sa oberajú až z jeho najvyššej priečky. Najnižšie rebríky majú len 120 cm, pri vysokých stromoch sa však používajú rebríky vysoké aj 2 a pol metra.
Každý zberač má na sebe zavesený takzvaný „tyrolbox“. Plody oberá do gumeného vaku s otvoreným dnom, ktoré má uzavreté gumeným popruhom. Vojde sa mu doň cca 10 až 15 kilogramov jabĺk (približne 50-60 kusov). S plným tyrolboxom potom prejde k asi trištvrte metra vysokej debničke veľkej 1 x 1 meter. Odopne si gumený popruh a celý obsah vreca cez otvorené dno postupne pomaly do debničky vysype (rozloží po povrchu).
Pre lepšiu predstavu si môžete pozrieť toto video:
Zbierať treba opatrne, aby sa plody nepoškodili. Či už tlakom ruky, úderom, alebo vzájomným kontaktom medzi sebou. Preto sa chytajú celou dlaňou, aby sa nestlačili a potom sa otočením smerom hore akoby vylomia. Teda nie odtrhnú. Inak sa môže odtrhnúť stopka, čo nie je dobré.
Zbierajú sa len plody s priemerom väčším ako stanovená predpísaná miera, ktorá sa približne každý rok zvyšuje (v súčasnosti je okolo 65 mm).
Pri oberačke sa potom tie menšie sa dávajú preč. Ak ich je veľa, napríklad preto, že boli zle pretrhané, alebo boli poškodené ľadovcom, zbierajú sa do iných prepraviek a odvážajú sa na spracovanie na mušty, alebo drogériu.
Obvykle má gazda sady na niekoľkých od seba vzdialených parcelách. Do práce a medzi sadmi sa preto vozí autami.
Je vhodná táto práca aj pre ženy?
Aj keď pri oberačke pracujú väčšinou muži, môžu a pracujú pri nej aj ženy. Väčšinou ale nezbierajú z rebríka, ale len zo zeme zo spodných vetiev, kam až dočiahnu. Ak sú stromy nižšie, môžu tak pokojne obrať aj celý strom, alebo aspoň väčšinu jeho plodov.
Koľko ľudí pracuje pre jedného gazdu?
Záleží od každej rodiny. Niektoré rodiny sa venujú len poľnohospodárstvu a pestovanie ovocia je ich hlavnou činnosťou, iní to majú iba ako pridruženú činnosť popri inej práci. Takisto je dôležitá aj celková plocha ich sadov.
Napríklad menšie 2-3 hektárové sady zvládne 8 ľudí za 2 týždne. Aby sa obralo okolo 10 hektárov treba už okolo 12 ľudí na 3 týždne. A na 20 hektároch môže 3-4 týždne pracovať aj 15-20 ľudí.
Väčšinou však nezbierajú len najatí brigádnici. Takmer vždy je súčasťou pracovnej skupiny aj niekoľko členov rodiny. Tí môžu potom dokonca tvoriť, zvlášť pri menších skupinách, aj polovicu ľudí.
Pre jedného gazdu tak potom môžu pracovať pokojne len štyria brigádnici, pre iného, ak vlastní veľa sadov aj viac ako dvadsať.
Aký je pracovný čas?
Celkový začiatok oberačky sa väčšinou načasuje na pondelok. Pracuje sa podľa predpisov, teda maximálne 8 hodín denne a na každý týždeň pripadá deň voľna. Ten nemusí pripadnúť vždy na nedeľu, ale môže sa ako oddychový počítať napríklad deň keď prší, počas ktorého sa nedá oberať. Tak sa dĺžka oberačky zbytočne nepredlžuje.
Pracovný deň sa začína ráno o ôsmej. Počas dňa je hodinová prestávka na obed a dve kratšie na desiatu a olovrant.
Koľko sa dá zarobiť?
Na oberačke v Taliansku sa za prácu obvykle platí na hodinu. V čistom potom vychádza hodinová mzda od 6 do 7,50 eur. Záleží na tom, či je zabezpečená celodenná strava (raňajky, obed, večera), alebo len obed. Na obed sa najčastejšie chodí do reštaurácie, na denné menu (za 10 eur). Desiatu a olovrant (desiata býva obložená žemľa, olovrant kus koláča + káva alebo čaj) väčšinou nosí gazda.
Ubytovanie s kuchynkou je za poplatok zabezpečené vo vyhradených priestoroch v dome, alebo prístavku. Niekedy, vo výnimočných prípadoch, môžu byť brigádnici ubytovaní aj v hoteli a dokonca s celodennou stravou.
To že sa platí na hodinu neznamená, že sa dá zbierať pomaly a tak naťahovať čas. Je treba dodržiavať určitý výkon, čiže za deň nazbierať 5-6, niekde aj 7 debien. Keďže do jednej sa vojde 300 až 350 kg jabĺk, robí to približne 2000 kg, teda 2 tony.
Aj keď môže pre niekoho toto číslo znieť neuveriteľne, za celý deň sa dá pri rýchlej práci nazbierať aj 8-9 debien. Samozrejme, nedá sa to robiť každý deň a musia byť pri tom aj dobré stromy. Stredne veľké, s veľkými jablkami, tak, že to do debničky pribúda. Pretože, keď sú napríklad stromy staré, cez ktoré sa treba predierať, prácu to veľmi spomalí. Nazbieranie 5-6 dební za deň určite dá zabrať, ale nie je to až taký problém, ako to môže vyzerať.
Iné je to napríklad, ak gazda pestuje viac odrôd, ale v menšom meradle. Vtedy sa môže oberať priamo do malých debničiek, alebo sa môžu dokonca plody baliť aj do papiera. Tempo práce je tak omnoho pomalšie.
Pomalšie sa zbierajú aj jablká ozdobené na sviatky, z ktorých treba pracne odlepovať nálepky. Mesiac – dva pred zberom, kým boli ešte zelené sa na ne, na ich južnú stranu, kde na ne svieti slnko lepili nálepky s rôznymi motívmi: srdiečka, hviezdičky a podobne. Po ich odlepení vznikne rovnaký efekt, ako by ste sa opaľovali s nálepkou nalepenou na koži a potom by ste si ju dali dole – vznikne svetlý obrázok na tmavom pozadí. Toto sa ale nerobí v celom sade, ale len na niekoľkých stromoch.
Dá sa ešte k bežnej mzde nejakým spôsobom privyrobiť?
Zarobiť si na oberačke niečo naviac nie je jednoduché. Nedá sa robiť nadčas, pretože sa už pracuje maximálny možný počet hodín a ani pracovať rýchlejšie nemá zmysel, pretože sa neplatí za nazbierané množstvo, ale za odpracované hodiny. Existuje ale niekoľko možností ako si privyrobiť.
1. Počas daždivých dní, keď sa nedajú zbierať jablká robiť inú prácu. Napríklad oberať iné ovocie, ktorému slabý dážď nevadí. Môžu ním byť napríklad maliny.
2. Po oberačke ostať robiť ešte prerezávanie a prestrihávanie stromov.
3. Po skončení práce pre jedného gazdu pokračovať u iného. V rovnakej oblasti, alebo severnejšie, kde sa začína a končí so zberom neskôr.
4. Presunúť sa na zber iného ovocia. Začiatkom novembra sa napríklad zbiera kivi.
5. Raz za niekoľko rokov sa robieva úplná obnova sadu čo tiež prináša pracovné príležitosti. Či už súvisiace s likvidáciou sadu, alebo so starostlivosťou o nové stromy (formovanie (priväzovanie) konárov ku kmeňu, atď.).
Viac práce v sade predstavuje pretrhávka. Tá sa robí približne na prelome júna a júla ale viac v júli.
Trhajú sa vtedy jablká, ktoré sú:
- malé – všetky menšie od tých aké ukáže gazda. A nezáleží na tom, či ich tam je 20, 30, alebo 100.
- deformované – napríklad niektoré sú skrivené ako banán (tak sa aj medzi zberačmi nazývajú – banány). Takéto plody sa v obchode vidieť nedajú. Ak sa aj stane, že takýto „banán“ ostane na strome, nakoniec aj tak skončí v mušte, alebo v drogérii.
- nejakým spôsobom poškodené, alebo ak je na nich viditeľná vada.
V neposlednom rade sa ešte musia prebrať tak, aby neboli plody veľmi husto. Keby jabloň ostala neprebratá, mala by veľa jabĺk, ale boli by príliš malé. Pretrhávanie trvá približne 2 týždne.
Ako sa dá nájsť práca pri zbere
Často sa dostávajú ľudia na zber cez známych, ak pracuje partia priamo pre gazdu. Býva to ale len vtedy keď sa v nej uvoľní miesto, či už tým, že niekto vypadne, alebo treba na prácu viac ľudí.
Pretože pestovatelia potrebujú mať istotu že budú mať na daný termín potrebný počet zberačov, využívajú aj služby pracovných agentúr. Pre Slovákov brigádu pri zbere v Taliansku sprostredkovávala napríklad agentúra Confidence z Revúcej.
Na hľadanie práce samostatne sa dajú použiť dve možnosti. Buď sa pýtať priamo na mieste, alebo skúsiť získať e-mailové kontakty na farmára a dohodnúť sa cez e-mail.
Nájsť si takto prácu na prvý krát ale nebude ľahké. Hlavne preto, že pestovatelia majú často dohodnuté partie z predchádzajúceho roka, alebo si nechávajú nájsť ľudí cez spomenuté agentúry. Preto aby ste našli jedno voľné miesto musíte osloviť veľa zamestnávateľov.
No aj keď získanie brigády nebude jednoduché, pri troche šťastia to nemusí byť nemožné. Určite ale treba začať hľadať v dostatočnom čase pred oberačkou.
Po oblasti sa môžete virtuálne poprechádzať a pozrieť, ako to tam vyzerá pomocou služby Street View.
Šancu na úspech zvyšuje fakt, že medzi brigádnikmi rôznych národností, majú Slováci vďaka svojej pracovitosti a kvalite práce veľmi dobré meno. A keďže možnosť pracovať v Taliansku bez povolenia už máme niekoľko rokov, s formalitami okolo zamestnania by preto nemali byť žiadne problémy.
Aký cudzí jazyk je potrebný pre získanie práce?
Keďže sa nejedná o vysoko kvalifikovanú prácu, nároky na znalosť cudzieho jazyka niesu vysoké, ale je dobré sa vedieť dohovoriť. Dokonca sa dá zamestnať aj úplne bez znalosti jazyka, ak je v partii niekto, kto dokáže komunikovať so zamestnávateľom a potom tlmočiť ostatným.
V severnej časti Južného Tirolska sa hovorí po nemecky, smerom na juh potom po taliansky.
Aké ovocie alebo zelenina sa ešte v Taliansku pestuje vo veľkom?
Z ovocia sa popri jablkách vo veľkom, samozrejme, pestuje hrozno, o niečo menej potom marhule, hrušky a čerešne. Okrem toho aj bobuľoviny, napríklad spomínané maliny ale aj jahody, černice, viničky, či čučoriedky.
Zo zeleniny potom karfiol, kapusta, brokolica, ružičkový kel, šalát, čakanka atď.
Nezabudnite si so sebou zobrať …
Aj napriek tomu, že zamestnávateľ obvykle zabezpečuje pomôcky na prácu vo vlhku – čižmy a plášte, stojí za zváženie priniesť si vlastné nepremokavé oblečenie a obuv. Pretože plášte, ak niesu nové po čase praskajú a začínajú prepúšťať vodu a obúvať si čižmy s predstavou, že sa v nich predtým potilo X cudzích nôh nemusí byť pre každého príjemná. Okrem toho sa oplatí zobrať so sebou jedno extra pracovné oblečenie na výmenu.
Producenti
Tu sú užitočné odkazy na členov konzorcia producentov jabĺk (ovocia) v Južnom Tirolsku:
Nie len Taliansko
Spomedzi európskych krajín ponúka asi najviac pracovných príležitostí pri zbere jabĺk práve Taliansko, možnosti sú však aj v iných krajinách. V Nemecku, Švajčiarsku vo Francúzsku, ale napríklad aj na Novom Zélande. Letieť na niekoľko týždňovú brigádu cez pol zemegule nedáva veľmi zmysel, preto Nový Zéland sa hodí skôr pre dobrodružnejšie povahy, ktoré chcú prácou na farme v zahraničí stráviť viac času. Oberať tam potom môžu aj čerešne, slivky, hrušky, broskyne, marhule a samozrejme, kiwi.
O autorovi
